Tomáš od detstva rád pozoroval vtáky. Fotil ich, chodieval do prírody hľadať ich hniezda,
zapisoval si do zošita každý detail zo starostlivosti o mláďatá, až to vyvrcholilo v policajnú
návštevu, ktorú na neho zavolala jeho suseda, lebo si myslela, že pozoruje a fotí ju. V
skutočnosti pozoroval hniezdo jeho veľkého obľúbenca, sokola myšiara, ktoré bolo v blízkosti,
kde vtedy býval, na streche domu.
Ja som nikdy toľko vtákov nevidela ani nepoznala ako poznám teraz, odkedy som s Tomášom.
On pozná vtáky aj podľa zvuku, priam ho dokáže aj lokalizovať. Z jeho koníčka boli nadšení aj
ornitológovia, keď im ako štrnásťročný chlapec oznámil miesto na Devínskej kobyle, kde
hniezdi vzácny vták, bocian čierny, ktoré oni dovtedy neobjavili.
Na farmu k nám zavítajú občas zaujímaví hostia. Navštívilo nás stádo muflónov, ručiaci jeleň,
zajačie mláďa, bažanti s mladými, sova myšiarka ušatá, srnky, líšky, ježkovia, potkany, myši, ale
nikdy sme nemali taký zážitok, ako sa mám prihodil 8.9.2019.
Tomáš vybehol z domu po niečo vonku a vrátil sa s takým nadšeným výrazom, ktorý si pamätám
doteraz. Videla som v ňom veľkú radosť, prekvapenie a vzrušenie.
,,Poďte rýchlo sem, ” povedal nám a ukázal nám vtáka, ktorý bol pod lavičkou pred dverami. Bol
to sám sokol myšiar.
,,Má zranené krídlo,” vravel nám počas toho ako odháňal psov. Na naše prekvapenie psy sa ho
veľmi báli a neodvážili sa k nemu priblížiť.
,,Idem doniesť sprej na rany hydiny. Postrážte ho zatiaľ!“ Tak sme so Sárinkou so zvedavosťou
pozorovali tohto nádherného vtáka, ktorý si nemohol nájsť lepšieho odborníka, ktorý by mu
mohol pomôcť, ako Tomáša.
Tomáš zároveň priniesol aj ochranné rukavice, zohrial kúsky mäsa pre návštevu a nasprejoval
mu zranené krídlo liečivým sprejom.
S nadšením sme ho pozorovali, ako kŕmil a liečil nášho hosťa. Neskôr Tomáš zavolal na SOP SR
a oznámil im, že máme zraneného sokola.
Sokol myšiar pobudol u nás len jeden deň, kým prehral svoj boj, ale i napriek tomu, to bol jeden
z nezabudnuteľných, vzácnych zážitkov u nás na farme.