Občas chodievame s deťmi pozrieť ovečky k nášmu ,,susedovi” ujovi Baginovi, ktorý býva vo
vedľajšej dedine. Deti ich rady kŕmia, hladkajú. Je to pre nich vždy pekný zážitok. Sárinka od
malička mala veľký sen, mať ovečku. Keď sme sa jej ako 1,5 ročnej pýtali, čo by chcela, tak
vždy odpovedala: ,,Bééé”.
V deň Sárinkiných druhých narodenín zavolala Tomášovi teta Baginová.
,,Tomáš, máme dnes narodené jahniatko, ktoré odvrhla jeho matka. Nechcete si ho zobrať a
starať sa oň?”
Prvé, čo mi vtedy napadlo, bolo: ,,Úžasné, veď to je Sárinkin splnený sen na jej narodeniny!”,
ale potom som si uvedomila realitu. Konečne Sárinka začala spávať celú noc a teraz budem
musieť vstávať ku ovečke a dávať jej mlieko. Fakt som sa netešila z tejto predstavy, preto som sa
opýtala: ,,Tomáš spýtal si sa, či pije ovečka v noci mlieko?”
,,Nie, ale snáď v noci spí.”
Rýchlo sme sa rozhodli a išli po jahniatko. Pri bráne nám v rýchlosti teta Baginová oznámila:
,,Prvé tri týždne jej treba dávať každé tri hodiny mlieko z fľaše, aj v noci a potom každé štyri
hodiny, až kým prestane piť.” Ako obarení sme tam stáli s jahniatkom, nevediac do čoho ideme.
Tomáš videl moje obavy z nočného vstávania, preto povedal, že sa môžeme v noci striedať.
Občas vzal nočnú pri ovečke aj dva dni po sebe, keď zistil, že pri ňom prespí celú noc. Pri mne
platila metóda každé tri hodiny mlieko. Možno mám už vycibrený sluch na detský plač.
Ovečku sme pomenovali Meli. Bývala v našom dome na chodbe. Pre Sárinku to bola nová
kamarátka. Dávala jej mlieko z fľaše, naháňali sa spolu v kuchyni, hladkala ju, ukazovala jej
svoje hračky. ,,Béé, poď,” bola častá veta, na ktorú ovečka poslúchala.
Neskôr sme jej kúpili aj kamarátku Eli, keďže sa nám zdalo, že by bolo dobré, aby mala aj
seberovnú parťáčku. Meli chodievala všade, kam sme chodili aj my. Keď prišlo nejaké auto
alebo keď išiel Tomáš večer zavrieť kurín, išla za ním celá svokra na čele so psami, mačkami a
ovečkou. Občas to bolo aj nebezpečné, lebo Meli sa nebála ísť za Tomášom, aj keď rozhadzoval
slamu v ohrade pre býkov.
A ako dopadol príbeh s ovečkou?
Jedného dňa som išla so Sárinkou na dve noci do Bratislavy a keď sme sa vrátili domov, Tomáš
mi oznámil smutnú správu: ,,Meli už nie je. Lery nezniesol pocit, že niekto mu narušuje jeho
teritórium.” Bolo mi ťažko celý deň, ale musela som sa s tým zmieriť. Eli sme vrátili naspäť do
stáda a ostala nám len spomienka na krásny zážitok, ktorý deti rady počúvajú ako rozprávku na
dobrú noc.
Mária Komrsková